Tvorí ho v zelenom poli štítu strieborné (biele) čerieslo medzi zlatým (žltým) obilným klasom a zlatým (žltým) krom viniča so strieborným (bielym) strapcom hrozna. Podkladom bola obecná pečať s kruhopisom KOLBASA 1824 z prvej polovice 19.stor. Odtlačok typária je v Zemplínskom múzeu v Sátoraljaújheli.
V minulosti bola kráľovským hradným panstvom a patrila viacerým majiteľom (Erdelyiovci, Torma, Vekey). Najdlhšie sa tu zdržal kazimírsky gróf Berthold a majetky tu mal aj gróf Károlyi. Bešenyiovci, Ižákovci a Koložváryovci boli zemianske rodiny. Brezina bola poľnohospodárskou obcou. Niektorí sa zaoberali aj povozníctvom, košikárstvom, kováčstvom, drevorubačstvom a tkáčstvom.
Po roku 1918 tu pôsobili príslušníci finančnej stráže. Po Viedenskej arbitráži susedné obce Kazimír a Byšta pripadli Maďarsku, ale Brezina ostala slovenskou. Do vojny tu žili aj rodiny židovské a dodnes aj Rómovia. Najviac obyvateľov mala obec v roku 1970 - 932.
Kamenná cesta do Michalian bola vybudovaná v roku 1908, do Kuzmíc v roku 1924 a asfaltová v roku 1964. Elektrické vedenie cez chotár zaviedli v roku 1931, ale svietiť sa začalo až po prechode frontu. Obec bola oslobodená 17.12.1944. Celoobecné družstvo hospodárilo od roku 1958. V roku 1964 udelili Brezine titul Vzorná obec. Prvý autobus prišiel do obce v roku 1952, do Košíc premáva od roku 1968. Najväčšia povodeň bola 7. 6. 1954. Reguláciu potoka Izra dokončili v roku 1981. V auguste toho istého roku bola obec poškodená ľadovcom veľkosti vajec. Prvý kultúrny dom z roku 1958 nahradil nový v roku 1986. Obec je plynofikovaná od roku 1997. Vo februári 1999 bola obec štyri dni odrezaná od sveta pre snehovú kalamitu.
|
Ľudová architektúra |
Pamätná tabuľa |
Text: Mgr. Komanická D.
Foto: De Hertogh A.
